2013

Kým som bola doma, nemala som veľa času na písanie. Na premýšľanie sa ho však našlo viac ako dosť. Pred spaním, po zobudení, pri upratovaní, umývaní riadu, čakaní na kamarátov, keď sme mali ísť von, a tak ďalej.
Teraz, pri pití "rannej" kávy, je asi najvyšší čas to všetko zhrnúť a utriediť si v hlave tak, že to dám do písmen a viet, pretože lepší spôsob, ako si spraviť v niečom poriadok, nepoznám.
2013. Ten rok bol pre mňa špeciálny, svojím spôsobom. Stále ma neprestáva udivovať, koľko zmien sa môže udiať za tak krátke obdobie. Ako vám napríklad človek v jeden deň napíše, že mu chýbate a o pol roka je už niekde úplne inde, na vás dávno zabudol a nestojíte mu ani za obyčajné "ďakujem" na narodeninové prianie. Alebo ako sa zmeníte vy sám.
Ani neviem, kde vlastne začať. Najlepšie na začiatku, ni?
Minulý rok som Silvester a Nový rok trávila so skvelými ľuďmi, na ktorých mi maximálne záležalo. Neviem si predstaviť lepší začiatok. Pokračovanie bolo takisto skvelé, skúšky šli viac menej odruky, no iné veci sa komplikovali. Hádky s najmilšími, ktoré sa opakovali v nepravidelných intervaloch a tak trocha zo mňa sali energiu. Každá jedna ma však niečo naučila, rovnako ako knihy, ktoré som minulý rok prečítala. Ani neviem, komu by som mala ďakovať za to všetko. Toto, noví ľudia, ktorí mi za ten rok vstúpili do života a neviem, čo všetko ešte, zo mňa spravili osobu, ktorou som dnes. Ktorej sa človek, s ktorým sme neboli tri mesiace v kontakte, opýta, kto vlastne som. Ten človek, ktorý o mne vedel tak veľa, ako málokto (ak vôbec niekto).
Zamotala som sa do seba, neviem, či má ten predchádzajúci odsek vôbec zmysel. Jednoducho, po Novom roku bolo všetko viac menej po starom. Pamätám sa, že som sa presne rovnako čudovala, ako sa mohlo všetko tak rýchlo zmeniť. V takom duchu prešiel január, február, vlastne aj marec (pri ktorom ale dávam obrovský výkričník, lebo sa k nemu ešte budem vracať), apríl, máj (ďalší výkričník), dokonca aj jún. A v júli bolo zrazu všetko inak. Nič už nebolo ako predtým. Hore spomínané narodeninové prianie, prebytok nových ľudí v mojom okolí, práca, nové priority. Cez to leto sa veľa zmenilo. Toľko lásky, koľko sa mi vtedy dostalo, som asi za celý život nezažila. Pochopila som rozdiel medzi tým, keď vám niekto povie, že vás má rád a keď vám to niekto dennodenne dokazuje skutkami. Spokojnejšia som dovtedy nebola. Veď čo viac som potrebovala?
Potom prišiel september. Vrátila som sa do Brna a opäť sa začali veci meniť. Chvíľu mi to "preprogramovanie" na život tu trvalo, ťažko sa mi zvykalo hlavne na absenciu živých ľudí, keďže tu žijem hlavne s tými virtuálnymi. Október prešiel ani neviem ako, no skončil sa najkrajšie, ako som si mohla želať, splneným prianím (aké krajšie prianie môže človek mať, ako stretnutie s niekým, kto preňho veľa znamená?). Potom prišiel november, trošku šokový a prekvapujúci, ale aj tak krásny. A ostal už len pohodovo-stresový december, ktorý sa končil tiež v kruhu ľudí, na ktorých mi záleží, no boli to diametrálne odlišní ľudia, ako rok predtým.
Tak toto bola moja "dvanulajednatrojka". Viem, že som sloveso "zmeniť sa" použila v tomto článku veľa krát, ale pre mňa bol rok 2013 viac menej  práve o tom. Určite som zabudla  spomenúť veľa dôležitých udalostí, ktoré sa stali, no držím sa tých, pre mňa kľúčových.
Chcela by som sa osobitne poďakovať pár ľuďom.
Ivke, môjmu prvému výkričníku. Už si bez teba neviem predstaviť deň. Ďakujem, a aj vždy budem, že som Ťa mohla spoznať, stretnúť a že si mi v ten predposledný októbrový deň splnila prianie. Ďakujem za každé jedno slovo, ktoré si mi kedy napísala či povedala. Ďakujem za všetky povzbudenia, potešenia aj zarmútenia. Ďakujem za Teba celú, každý jeden kúsoček Tvojej osoby.
Julke, môjmu druhému výkričníku, môjmu slniečku. Ďakujem, že si si ma vtedy pridala do priateľov. Ďakujem, že mi dôveruješ. Si strašné silná osoba, ktorú si veľmi cením, vážim a obdivujem ju. Ďakujem, že bol aj vďaka Tebe môj predchádzajúci rok krajší.
Zuz, môjmu minuloročnému silvovskému parťákovi a novembrovému prekvapeniu. Ďakujem za všetko. Aj za dobré, aj za to zlé. Veľa si ma naučila a veľa si vo mne zmenila. Za to Ti budem navždy dlžná. A ešte aj za to leto.
Slečny, ďakujem, že ste, a že ste tu pre mňa.
Zvyšok, ktorý môže za moje nové ja, si toto nikdy neprečíta, no som si istá, že všetci vedia, čo pre mňa znamenajú. Nikdy sa im nebudem vedieť dostatočne zavďačiť.
Ďakujem každej jednej z vás, ktorá kedy prišla na môj blog a aspoň niečo prečítala. Ešte viac ďakujem za to, ak sa vám to páčilo, nechali ste reakciu či komentár.
Veľká vďaka patrí aj tým, ktorých som konkrétne nemenovala, no sú súčasťou môjho života. Každý človek doňho priniesol niečo unikátne, niečo, bez čoho by som tu teraz takto nesedela a nebola by som tým, kým som.
Všetkým, ktorým som spôsobila akúkoľvek strasť, ktorých som zarmútila, sklamala alebo niečo podobné, sa z celého srdca ospravedlňujem.
Vo všeobecnosti ďakujem za predchádzajúci rok viac, ako za ktorýkoľvek iný. Veľa životných skúšok, pádov, nových priateľov, úspechov, sklamaní, zo mňa spravili opäť niečo lepšie (aspoň ja to tak vnímam a som s tým spokojná).
Akurát mi z rádia hrá Midnight Memories, tak to takto symbolicky ukončím.
Dievčatá, prajem vám všetko len to najlepšie do roku 2014. Nech je omnoho lepší, ako bol ten predchádzajúci, nech ste šťastné, spokojné, milované a nech máte okolo seba len tých najlepších ľudí, ktorí Vás niekam buď posunú alebo Vám spríjemnia existovanie. Ľúbim Vás strašne moc a veľmi si prajem, aby som Vám mohla niekedy odplatiť to, čo ste pre mňa spravili Vy.
Lots Of Love ♥