SelfTormenting

Písané narýchlo, bola som poháňaná hnevom a frustráciou ;) 

Venované všetkým sebatrýzniteľkám (teda asi všetkým ženám).

Ľúbim vás, preto by ste s tým mali konečne prestať. Dosť vám bude ubližované aj bez toho, aby ste sa museli samé pričiniť. 

Lebo je fajn zachovať si svoju hrdosť, nebyť len niečou bábkou, dokázať povedať "dosť", aj keď to bolí, a posunúť sa niekam inam, za niečím lepším, čo na vás čaká... 

Bol kamarátom jedného jej kamaráta.

V jeden letný, príjemný večer sa stretli na festivale. Kamarát ich zoznámil, padli si do oka. Ona pokukovala po ňom, on po nej. Po piatom pive a pár šlukoch z trávy sa všetok ostych niekam stratil a oni sa začali po sebe lepiť. Neskôr pokračovali bozkávaním, až si to nakoniec rozdali niekde pri strome neďaleko stanového mestečka.

Vtedy si ešte nič nesľubovala, brala to ako takú rýchlovku, čo sa jednoducho stala. Veď sú mladí, prečo si z toho robiť ťažkú hlavu? Jej život pokračoval ďalej, až kým ho opäť nestretla. Na oslave narodenín toho ich spoločného kamaráta. Pozdravil sa, opýtal sa, ako sa má. Povedala, že dobre a oplatila mu otázku. Odpovedal rovnako. Ešte chvíľu tam tak stáli, rozoberali banality. Vypýtal si jej číslo. Dala mu ho, bez akéhokoľvek očakávania.

Udalosti sa zopakovali. Alkohol, tráva, dotyky, bozky, sex. Rozlúčka, ktorú si ani nepamätá.

Na druhý deň správa z neznámeho čísla. Ako si spala? Bez podpisu. Tušila však, že je to on. Začali si písať. Najskôr SMSky, potom na facebooku. Po týždni sa opäť stretli. Zašli na obed, do parku. Dlho sa rozprávali, nemohli s tým prestať. Rozlúčili sa cudnou pusou. Páčilo sa mi to, kedy zopakujeme? Robila všetko, čo mohla, aby zostala nohami stáť pevne na zemi. Ešte sa jej to ako tak darilo.

Odvtedy sa stretávali skoro každý deň. Pomedzi to si ešte písali. Jej sebakontrola povolila po dvoch týždňoch jeho intenzívnej prítomnosti. Namiesto chodenia lietala, namiesto žitia snívala. Dokonalejšieho chlapa si predsa nevedela ani predstaviť. Ako by aj mohla? Veď taký neexistoval.

Ich vzťah sa posúval stále ďalej a ona bola stále hlbšie v tej ilúzii zvanej láska. Často uňho prespávala, robila, čo mu videla na očiach. Raz mu to odmietla spraviť ústami. Udrel ju, celou silou. Nechápavo naňho pozerala, ústa otvorené. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Keď si uvedomil, čo spravil, začal s ospravedlňovaním. Sladké slovíčka, prosíkanie. Zaspali pritúlení k sebe, hneď potom, ako mu to tými ústami spravila.

Nosil jej kvety, bol pozorný, milý, dokonalý a celý len jej. Asi po dvoch mesiacoch tejto rozprávky sa pohádali. Obvinil ju, že niekoho má. Takú žiarlivostnú scénu nevidela ani vo filme, nieto, aby si ju vedela predstaviť v reálnom živote. Opäť ju udrel, hneď dvakrát. Vraj to má za to, že sa kurví. S plačom utekala domov. Ľudia v autobuse na ňu zvedavo pozerali, no ani jeden jej neponúkol pomoc. Prepáč, nemyslel som to tak. Veď vieš, že ťa ľúbim. Dvadsať správ v podobnom znení, päťdesiat zmeškaných hovorov. Ráno stál pred jej dverami s kyticou ruží a psím pohľadom. Udobrovací sex je predsa najlepší, nie?

Kým mohli osláviť pol roka ich vzťahu, ešte sa to párkrát zopakovalo. Každý deň mu hlásila, čo presne robila a s kým bola. Niekedy si to aj overoval telefonátom daným osobám. Lichotilo jej to. Žiarli, tak sa o ňu zaujíma. Miluje ju.

Asi osem mesiacov od ich prvého stretnutia mu našla na košeli fľak od rúžu. Opýtala sa ho na to, opäť sa pohádali. Kvôli monoklu, ktorý jej ostal, nemohla ráno otvoriť pravé oko.

Pracovné cesty, príchody neskoro v noci, dni, kedy sa ani nevideli, lebo nemal čas. Prestala jesť, trápila sa. Bála sa ho znova sa na to opýtať. Robila všetko pre to, aby bola preňho dostatočne atraktívna. Začala chodiť do fitka, výraznejšie sa maľovala, nosila vyzývavé oblečenie. Chcela ho späť, chcela byť lepšia, ako tá druhá. Mátali ju depresie, v noci nespávala.

Všetko z ich vzťahu sa postupne strácalo. Dôvera, harmónia, láska. Namiesto toho pribúdali hádky, bitky. Ona ho milovala, on ju využíval. Snažila sa ako vedela, aj tak mu bolo stále málo. Nikam však neodišla, poslušne robila všetko, čo si zažiadal.

Raz sedela uňho v obývačke a čakala ho. Dovalil sa domov trochu pripitý a vrhol sa na ňu. Nemala na sex chuť, povedala mu nie. Aj tak si ju zobral. Keď jej tesne pred svojim vrcholom vzdychal do ucha, jej tiekli po tvári len slzy znechutenia a poníženia. Zaspal. Ona nehybne ležala vedľa neho, neschopná ani len zavrieť oči.

Ráno ju odprosoval, v očiach mal slzy, vyhováral sa na alkohol. Odpustila mu.

Odpúšťala mu, až  kým sa na ich ročné výročie znova nepohádali a on ju v amoku nezaškrtil. Ležala na podlahe, s prázdnym pohľadom, dobabraným životom, modrajúcimi odtlačkami jeho rúk na krku, v krátkych napasovaných šatách, mŕtva. Dal jej do ruky nôž, jej ochabnutou rukou si vytvoril na tele pár rezov a zavolal políciu. Bola žiarlivá, chcela ho zabiť, bránil sa. Nemohol za to. Bolo mu to ľúto, veľmi ju miloval.

V čase jej pohrebu pozeral doma futbal s nohami vyloženými na pohovke a s pivom v ruke.