Be Who You Want To Be

Poppy slobodne prechádzala z jedného sveta do druhého. Raz bola anjel, inokedy upír, no najradšej si vyberala obyčajné dievča. Také, ktorému sa dostáva všetko, čo si praje. Také, ktoré nemá väčšinu života šťastie, no nakoniec si sadne aj na ňu. Také, ktoré celý život uteká samé pred sebou. Dievča, ktoré nájde životnú lásku alebo ju naopak stratí. Také, čo dokáže spadnúť až na dno a opäť sa svojpomocne postaviť na rovné nohy. Ktoré je silné a dokáže odolávať neprajnosti okolia.

Mohla byť čím len chcela.
Pár krát sa ocitla dokonca aj v mužskej postave a dúfala, že sa tam čoskoro opäť vráti. Bol to pre ňu nový, úplne odlišný svet, a ona ho chcela objavovať stále viac. Nevedela, čím ju tak priťahoval. Všetky svety boli jedinečné, v každom našla niečo, čo inde nebolo.

Zamyslela sa. Nevedela sa rozhodnúť, kde by vlastne chcela žiť, čím by chcela naozaj byť.

Anjelom?

Bolo niečo neopísateľné, keď cítila na svojom chrbte váhu mohutných krídel. Na koži jej vystúpili zimomriavky, keď si predstavila, ako ich rozpína a vzlieta, uvedomujúc si pri tom každučký sval v tele. Ten úžasný pocit, keď lietala, sa nedal nahradiť ničím.

Nevedela si však predstaviť seba len ako telesnú schránku. Život bez ľudských slabostí jej pripadal nudný, až príliš dokonalý. Navyše by bola stále pod dohľadom. Mohla by síce slobodne lietať, no nikdy by nebola skutočne voľná.

Upírom?

Zrýchlil sa jej tep, keď sa jej do žíl nahrnula tá nekonečná sila. Mohla by vtedy poraziť celý svet. Spomenula si, ako jej vietor šľahal do tváre, keď sa len tak, pre radosť, rozbehla lesom. Každý nerv, každý sval, každá šľacha boli v dokonalej súhre a jej telu tak lahodili tou najkrajšou symfóniou pohybu.

Nechcela byť však zabijak. Nechcela zabíjať nevinné tvory len pre jej vlastnú sebeckú potrebu. Nechcela nikoho pripravovať o krásne okamihy, ktoré mohol ešte do prirodzeného konca života zažiť. Taktiež by prišla o spánok a sny. Opäť by stratila obrovský kus voľnosti.

Vílou?

Keď bola malá, bol to jej najobľúbenejší svet. Mohla sa radovať z tanca, hudby, trávy, lesa. Mohla sa rozprávať so zvieratami. Mohla byť neviditeľná.

Teraz jej však prekážala tá samota. Nemohla by cítiť ľudské teplo, vlastne ani akýkoľvek iný podnet. Jej pokožka nevnímala nič. Ako víla by dokonca nikdy nezahliadla ani slnko, jeho východ, či západ. Nevedela si predstaviť svoj život bez slnka. Nekonečne by jej to zväzovalo ruky.

Chlapom?

Nemohla sa nabažiť jednoduchosti mužského života. Trápilo by ju len to naozaj podstatné, nezaoberala by sa malichernosťami. Mohla by sa obliekať ako by len chcela, robiť si, čo by len chcela, nikto by ju za to neodsudzoval. Ak by sa niekomu niečo nepáčilo, tak by jej to povedal do očí a nešli by reči poza jej chrbát.

O čom je však život, ak nie o maličkostiach a malichernostiach? Debaty o futbale a iných športoch ju tiež nejako veľmi nenadchli. Taktiež sa jej nepozdávala predstava všetkých prasačiniek, ktoré k mužskému svetu neoddeliteľne patria a ktoré chlapi tak zbožňujú.

Uvedomila si, aká je rada, že je tým, kým je. Na prvý pohľad úplne obyčajné dievča, ktorá však v sebe skrýva obrovský dar. Fantáziu. Bez nej by nemohla zažívať všetky tieto pocity. Bez nej by jej najmilovanejšie knihy neznamenali nič. Nepoznala by, čo je to byť anjelom, upírom, ani inou bytosťou. Bola by len ona. A jej život by bol smutný a nezaujímavý.

Presne taký totiž v skutočnosti bol. Život sivej myšky, ktorú každý považoval za čudáčku. Preto ju v škole šikanovali, preto ju otec doma bil a matka začala piť. Toľkokrát jej vyhodila na oči, aká je neschopná, že z nej nikdy nič nebude. Dookola opakovala, ako ľutuje, že ju vôbec porodila.

Nemala ani kamarátky. Okrem kníh nemala na svete nič. Niekedy mala pocit, že stráca aj samu seba. Boli to jej najťažšie chvíle, keď prestala snívať a dúfať, že aj ona raz zažije svoj happyend.

Potriasla hlavou. Prerušila niť tých čiernych myšlienok a siahla po ďalšej knihe. Privoňala, otvorila na prvej stránke a pustila sa do čítania.

Unikla z krutej reality.

Konečne bola opäť voľná.

Neviem, či som týmto dostatočne vyjadrila, čo pre mňa znamenajú knihy...

Neviem, či to má vôbec zmysel a či sa to dá pochopiť...

Neviem, či sa nájde vôbec niekto, komu sa to bude páčiť...

Napadlo ma to, tak som to jednoducho dala "na papier".

Lots Of Love ♥