Fate In Motion 2

Nevyšlo to tak, ako som si predstavovala, ale tak tu je druhá časť. S malou dušičkou dúfam, že sa vám bude aspoň trochu páčiť.

Nemohol z nej spustiť oči. Boli na novoročnej party a Laura sa vlnila na parkete akoby na to bola stvorená. Možno aj bola, čo o nej vlastne vedel? Otvárala sa mu pomaly a o svojej minulosti hovorila viac ako nerada. Ak sa k tomu náhodou nejako dostali, obrátila pozornosť naňho. Väčšinou sa však bavili o prítomnosti, niekedy aj o budúcnosti. Chápal ju a netlačil na ňu. Keď bude chcieť, povie mu to sama. On si počká. Stála za to, tým si bol istý.

Čím viac ju spoznával, tým viac ho priťahovala. Jej vnútorná krása ešte prevyšovala tú vonkajšiu, a to bolo fakt čo povedať, keďže už len jej vonkajší vzhľad nedával Davidovi spávať. K tomu všetkému bola ešte aj milá, dobrosrdečná a šťastie druhých predkladala pred to vlastné. Obdivoval ju. Nerád si to priznal, no postupne sa do nej zamilovával.

Prehodila vlasmi a nečakane sa pozrela Davidovým smerom. Keď si všimla, že na ňu hľadí, do líc jej stúpla jemná červeň a placho sa usmiala. Tiež sa mu na perách objavil úsmev a ona zahanbene sklopila pohľad. On ju však neprestal pozorovať.

Stál opretý o vyšší stolík, popíjal svoj drink a pohľadom prechádzal od jej hustých plavých vlasov pod lopatky cez jej úzky driek, širšie boky až ku krásne tvarovanému zadku a nohám. Tak veľmi túžil po tom, aby to všetko bolo jeho, aby sa jej mohol dotýkať, hladiť ju, objímať, bozkávať. Chcel ju zahrnúť láskou, každý jeden kúsok jej tela i duše.

Sú to však dva mesiace, odkedy sa jej prihovoril a ona neprejavila najmenší záujem. Trávili spolu veľmi veľa času, odvtedy boli spolu vlastne každý deň, no stále mal pocit, že pre ňu nikdy nebude viac ako kamarát. Nech sa akokoľvek snažil nájsť v jej správaní ten najjemnejší náznak, že u nej má šancu, nenatrafil na nič. Netrúfal si dúfať, že je len veľmi dobrá v skrývaní pocitov. Nechcel si robiť falošné nádeje, nechcel sa sklamať tak, ako tomu bolo naposledy.

Vtedy si dovolil dúfať, snívať, myslieť si, že to bude navždy. A na konci ho čakala len bolesť, o ktorú už naozaj nestál. Radšej zostane nohami na zemi a bude sa snažiť zo všetkých síl získať to výnimočné dievča, ktoré spoznal vlastne úplnou náhodou, za ktorú ďakuje snáď nejakej vyššej sile. Radšej bude len kamarát, akoby ju mal naveky stratiť.

Dopil, pohol sa z miesta a vybral sa jej smerom. Nebol síce opitý, ale aj to málo alkoholu v krvi mu dodalo dostatok odvahy a David v sebe prestal potláčať túžbu dotknúť sa jej. Podišiel k nej zozadu a ruky jemne položil na jej plecia. Vyľakane sa otočila, no keď zistila, že je to on, spokojne sa usmiala a pokračovala v tanci. Akoby zabudla, že tam je so spolužiačkami, pritiahla si ho bližšie a on si dovolil položiť ruky na jej boky. Ich pohyby sa onedlho zjednotili a tanec sa stal intímnejším. Tancovali telo na telo, podchvíľou si pri tom hľadeli do očí  a David sa asi len zázrakom držal, aby ju nepobozkal.

Vyzerala dokonalo. Oči jej žiarili šťastím, celá sa oddala hudbe. Užíval si tento pohľad na ňu. Chcel si zapamätať každý nepodstatný detail toho okamihu, pretože sa cítil súčasťou jej šťastia. Na malinkú chvíľu stratil kontrolu nad svojimi myšlienkami a zasníval sa. Predstavil si, že je to tak, že ju naozaj on dokáže spraviť takto šťastnú. Tá predstava však zborila jeho pevnú vôľu a on nad sebou stratil kontrolu.

David si oprel čelo o to Laurine a zahľadel sa jej do očí. Inštinktívne prestali tancovať, aj keď hudba okolo nich neustále dunela. Čakal na povolenie z jej strany. Videl, ako váha. Srdce mu poskočilo, lebo to bol preňho dôkaz, že aj z jej strany je niečo, čo dokáže aspoň vyvolať pochybnosti.

Laura privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Trochu sa odtiahla a David vtedy pocítil obrovské sklamanie. Spustil svoj pohľad k zemi a sklonil hlavu. V duchu sám sebe nadával, bol si istý, že toto bude koniec ich priateľstva. Celé to pokašľal.

Laurina dlaň však bez varovania pohladila jeho líce a jej pery sa neočakávane ocitli na tých jeho. Ruky obtočila okolo jeho krku a až zúfalo sa pritlačila k jeho telu. David zostal v šoku. Chvíľu trvalo, kým jej bozk opätoval, kým oboma rukami pevne obchytil jej kríže a pritiahol si ju k sebe snáď ešte pevnejšie, ak to vôbec šlo. Ďalší moment strávil presviedčaním seba samého o tom, že je to skutočné.

A zrazu bol koniec. Ich pery sa od seba odtrhli a Laura viac nebola v jeho náručí. Otvoril oči a na jeho líci vzápätí pristála niečia päsť. Absolútne to nečakal, stratil rovnováhu a spadol na zem. Nerozumel, čo sa deje. Pozrel sa nad seba a videl rozzúreného kučeravého chlapa, ako sa nad ním skláňa so znovu napriahnutou päsťou, ako mu Laura skáče na chrbát a snaží sa mu chytiť ruky, aby zabránila ďalšiemu úderu. David toho chlapa nepoznal, no jeho tvár mu bola odniekiaľ známa. Laura ho však očividne poznala dobre. Niečo mu kričala do ucha, no on akoby ju nevnímal. Z nejakého dôvodu ho zaujímal len David.

K ďalšiemu úderu nedošlo. Laura povedala niečo, čo zastavilo letiacu päsť na polceste. Ospravedlňujúco sa pozrela na Davida a nechala sa odtiahnuť neznámym niekam preč. Na nohy mu pomohli neznámi ľudia. Až vtedy si uvedomil, koľko pozornosti tá krátka roztržka upútala. Z nosa mu tiekla krv, vybral sa teda k toaletám. Nešlo mu to do hlavy, nič z toho, čo sa práve stalo. V jednom okamihu bolo všetko v poriadku, v druhom celé zle.

„Takže si sa mi tie dva mesiace neodpísala kvôli tomuto šašovi?! To nemyslíš vážne! Človek sa zožiera, či sa ti niečo nestalo a ty si tu pokojne užívaš!“ začul krik, keď vyšiel na chodbu vedúcu von zo sály.

„Harry, upokoj sa! Vôbec to nie je tak, ako to vyzerá! David je len kamarát!“ Laura? Bol si istý, že je to ona. Kráčal ďalej až kým ich nezazrel. Harry nervózne chodil hore dole, Laura stála a sledovala ho. Akoby vycítila Davidovu prítomnosť, oči jej zaleteli k miestu, kde stál.

„Bežne sa olizuješ so svojimi kamarátmi? Takže sa z teba teraz stala kurva? Nečakal som, že takto klesneš.“ Chcel sa rozbehnúť za ním a vraziť mu tak, že by jeho hlava prerazila stenu. Ako sa opovažuje takto sa s ňou rozprávať?! Jeden pohľad na Lauru ho však zastavil. Očami ho zúfalo prosila, aby to nechal tak. Váhavo sa zastavil.

„Takéto reči si vyprosím. Ak si mi prišiel nadávať a ponižovať ma, tak rovno vypadni.“ Zavrčala naňho. Harry sa zastavil a pristúpil k Laure. Dotkol sa jej ramena a výraz na jej tvári sa rapídne zmenil. Akoby sa nevedela rozhodnúť, či sa jej to páči alebo nie.

„Nie, nie, prepáč mi, kvôli tomu som neprišiel. Nemôžeme sa porozprávať niekde, kde budeme mať väčšie súkromie?“ Laura len prikývla a bez toho, aby na Davida znovu pozrela, niekam odišla s Harrym v tesnom závese.

David sa oprel o stenu a zavrel oči. Dovolil pulzujúcej bolesti, ktorú si doteraz sotva uvedomoval, aby ho celého pohltila. Stále bola zvládnuteľnejšia, ako tá psychická. V hlave sa mu vynárala otázka za otázkou, výčitka za výčitkou. Takto si to nepredstavoval ani v najhoršom sne. To, čo sa medzi nimi stalo, však späť vziať nemôže. A aj keby mohol, nevedel sa rozhodnúť, či by to spravil, pretože tu bola aj druhá stránka veci. Ešte pred hodinou by bol prisahal, že by spravil všetko pre to, aby ostali aspoň kamarátmi, aj keby to znamenalo, že by pred ňou musel celý život zatajovať svoje city. Ale teraz, keď vedel aké to je... Nechcel zničiť ich priateľstvo, zároveň sa nechcel vzdať spomienky na ten moment, keď ho pobozkala. Vyvolalo to v ňom príliš veľa tých neopísateľných pocitov, ktoré potreboval a po ktorých túžil. Navyše mu ten okamih len potvrdil fakt, že je do Laury zamilovaný.

Bol čím ďalej tým viac frustrovaný. Nemal tušenie, čo bude robiť a čo bude nasledovať. Jeho myšlienky ho postupne zvnútra rozožierali. David je len kamarát. Prečo ho potom pobozkala? Prečo sa mu vtedy zdalo, že už nechce byť len jeho kamarátka? Kto bol vlastne ten chlap? Čo od neho chcel? Čo mal s Laurou? Odkiaľ mu bol známy?

Otázok bolo zrazu neúnosne veľa. David nepoznal odpoveď ani na jednu. Hlavu mal ťažkú a preplnenú. Mal pocit, že ak ju hneď nejako nevyprázdni, tak mu vybuchne. Vošiel na toalety a tvár si niekoľkokrát opláchol ľadovou vodou. Zmyl tak zo seba krv a dúfal, že ani tvoriaci sa monokel potom nebude taký viditeľný. Zo šatne si vzal bundu a vyšiel do ľadovej noci. Zhlboka sa nadýchol a rozbehol sa. Nevedel kam, jednoducho bežal. Z úst mu vychádzali obláčiky pary a vo vlasoch sa mu zachytávali snehové vločky.

Nebol na beh vhodne obutý ani oblečený, bolo mu to však jedno. Bola to jediná činnosť, ktorá ho mohla ako tak odbremeniť od neho samého.

Ešte mám pripravenú jednu časť, tá bude definitívne posledná. Ako myslíte, že sa Laura rozhodne? Koho si vyberie?

LOL ♥