Nevyšlo to tak, ako som si predstavovala, ale tak tu je druhá časť. S malou dušičkou dúfam, že sa vám bude aspoň trochu páčiť.
Nemohol
z nej spustiť oči. Boli na novoročnej party a Laura sa vlnila na
parkete akoby na to bola stvorená. Možno aj bola, čo o nej vlastne vedel?
Otvárala sa mu pomaly a o svojej minulosti hovorila viac ako nerada. Ak
sa k tomu náhodou nejako dostali, obrátila pozornosť naňho. Väčšinou sa
však bavili o prítomnosti, niekedy aj o budúcnosti. Chápal ju
a netlačil na ňu. Keď bude chcieť, povie mu to sama. On si počká. Stála za
to, tým si bol istý.
Čím
viac ju spoznával, tým viac ho priťahovala. Jej vnútorná krása ešte prevyšovala
tú vonkajšiu, a to bolo fakt čo povedať, keďže už len jej vonkajší vzhľad
nedával Davidovi spávať. K tomu všetkému bola ešte aj milá, dobrosrdečná
a šťastie druhých predkladala pred to vlastné. Obdivoval ju. Nerád si to
priznal, no postupne sa do nej zamilovával.
Prehodila
vlasmi a nečakane sa pozrela Davidovým smerom. Keď si všimla, že na ňu
hľadí, do líc jej stúpla jemná červeň a placho sa usmiala. Tiež sa mu na
perách objavil úsmev a ona zahanbene sklopila pohľad. On ju však neprestal
pozorovať.
Stál
opretý o vyšší stolík, popíjal svoj drink a pohľadom prechádzal od
jej hustých plavých vlasov pod lopatky cez jej úzky driek, širšie boky až ku
krásne tvarovanému zadku a nohám. Tak veľmi túžil po tom, aby to všetko
bolo jeho, aby sa jej mohol dotýkať, hladiť ju, objímať, bozkávať. Chcel ju
zahrnúť láskou, každý jeden kúsok jej tela i duše.
Sú
to však dva mesiace, odkedy sa jej prihovoril a ona neprejavila najmenší
záujem. Trávili spolu veľmi veľa času, odvtedy boli spolu vlastne každý deň, no
stále mal pocit, že pre ňu nikdy nebude viac ako kamarát. Nech sa akokoľvek
snažil nájsť v jej správaní ten najjemnejší náznak, že u nej má
šancu, nenatrafil na nič. Netrúfal si dúfať, že je len veľmi dobrá
v skrývaní pocitov. Nechcel si robiť falošné nádeje, nechcel sa sklamať
tak, ako tomu bolo naposledy.
Vtedy
si dovolil dúfať, snívať, myslieť si, že to bude navždy. A na konci ho
čakala len bolesť, o ktorú už naozaj nestál. Radšej zostane nohami na zemi
a bude sa snažiť zo všetkých síl získať to výnimočné dievča, ktoré spoznal
vlastne úplnou náhodou, za ktorú ďakuje snáď nejakej vyššej sile. Radšej bude
len kamarát, akoby ju mal naveky stratiť.
Dopil,
pohol sa z miesta a vybral sa jej smerom. Nebol síce opitý, ale aj to
málo alkoholu v krvi mu dodalo dostatok odvahy a David v sebe
prestal potláčať túžbu dotknúť sa jej. Podišiel k nej zozadu a ruky
jemne položil na jej plecia. Vyľakane sa otočila, no keď zistila, že je to on,
spokojne sa usmiala a pokračovala v tanci. Akoby zabudla, že tam je
so spolužiačkami, pritiahla si ho bližšie a on si dovolil položiť ruky na
jej boky. Ich pohyby sa onedlho zjednotili a tanec sa stal intímnejším.
Tancovali telo na telo, podchvíľou si pri tom hľadeli do očí a David sa asi len zázrakom držal, aby ju
nepobozkal.
Vyzerala
dokonalo. Oči jej žiarili šťastím, celá sa oddala hudbe. Užíval si tento pohľad
na ňu. Chcel si zapamätať každý nepodstatný detail toho okamihu, pretože sa
cítil súčasťou jej šťastia. Na malinkú chvíľu stratil kontrolu nad svojimi
myšlienkami a zasníval sa. Predstavil si, že je to tak, že ju naozaj on
dokáže spraviť takto šťastnú. Tá predstava však zborila jeho pevnú vôľu a on nad sebou stratil kontrolu.
David
si oprel čelo o to Laurine a zahľadel sa jej do očí. Inštinktívne prestali
tancovať, aj keď hudba okolo nich neustále dunela. Čakal na povolenie
z jej strany. Videl, ako váha. Srdce mu poskočilo, lebo to bol preňho
dôkaz, že aj z jej strany je niečo, čo dokáže aspoň vyvolať pochybnosti.
Laura
privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Trochu sa odtiahla a David vtedy
pocítil obrovské sklamanie. Spustil svoj pohľad k zemi a sklonil
hlavu. V duchu sám sebe nadával, bol si istý, že toto bude koniec ich
priateľstva. Celé to pokašľal.
Laurina
dlaň však bez varovania pohladila jeho líce a jej pery sa neočakávane
ocitli na tých jeho. Ruky obtočila okolo jeho krku a až zúfalo sa
pritlačila k jeho telu. David zostal v šoku. Chvíľu trvalo, kým jej
bozk opätoval, kým oboma rukami pevne obchytil jej kríže a pritiahol si ju
k sebe snáď ešte pevnejšie, ak to vôbec šlo. Ďalší moment strávil
presviedčaním seba samého o tom, že je to skutočné.
A zrazu
bol koniec. Ich pery sa od seba odtrhli a Laura viac nebola v jeho
náručí. Otvoril oči a na jeho líci vzápätí pristála niečia päsť. Absolútne
to nečakal, stratil rovnováhu a spadol na zem. Nerozumel, čo sa deje.
Pozrel sa nad seba a videl rozzúreného kučeravého chlapa, ako sa nad ním
skláňa so znovu napriahnutou päsťou, ako mu Laura skáče na chrbát a snaží
sa mu chytiť ruky, aby zabránila ďalšiemu úderu. David toho chlapa nepoznal, no
jeho tvár mu bola odniekiaľ známa. Laura ho však očividne poznala dobre. Niečo
mu kričala do ucha, no on akoby ju nevnímal. Z nejakého dôvodu ho zaujímal
len David.
K ďalšiemu
úderu nedošlo. Laura povedala niečo, čo zastavilo letiacu päsť na polceste.
Ospravedlňujúco sa pozrela na Davida a nechala sa odtiahnuť neznámym
niekam preč. Na nohy mu pomohli neznámi ľudia. Až vtedy si uvedomil, koľko
pozornosti tá krátka roztržka upútala. Z nosa mu tiekla krv, vybral sa
teda k toaletám. Nešlo mu to do hlavy, nič z toho, čo sa práve stalo. V jednom okamihu bolo všetko v poriadku, v druhom celé zle.
„Takže
si sa mi tie dva mesiace neodpísala kvôli tomuto šašovi?! To nemyslíš vážne!
Človek sa zožiera, či sa ti niečo nestalo a ty si tu pokojne užívaš!“
začul krik, keď vyšiel na chodbu vedúcu von zo sály.
„Harry,
upokoj sa! Vôbec to nie je tak, ako to vyzerá! David je len kamarát!“ Laura?
Bol si istý, že je to ona. Kráčal ďalej až kým ich nezazrel. Harry nervózne
chodil hore dole, Laura stála a sledovala ho. Akoby vycítila Davidovu
prítomnosť, oči jej zaleteli k miestu, kde stál.
„Bežne
sa olizuješ so svojimi kamarátmi? Takže sa z teba teraz stala kurva?
Nečakal som, že takto klesneš.“ Chcel sa rozbehnúť za ním a vraziť mu tak,
že by jeho hlava prerazila stenu. Ako sa opovažuje takto sa s ňou
rozprávať?! Jeden pohľad na Lauru ho však zastavil. Očami ho zúfalo prosila,
aby to nechal tak. Váhavo sa zastavil.
„Takéto
reči si vyprosím. Ak si mi prišiel nadávať a ponižovať ma, tak rovno
vypadni.“ Zavrčala naňho. Harry sa zastavil a pristúpil k Laure. Dotkol
sa jej ramena a výraz na jej tvári sa rapídne zmenil. Akoby sa nevedela
rozhodnúť, či sa jej to páči alebo nie.
„Nie,
nie, prepáč mi, kvôli tomu som neprišiel. Nemôžeme sa porozprávať niekde, kde budeme
mať väčšie súkromie?“ Laura len prikývla a bez toho, aby na Davida znovu
pozrela, niekam odišla s Harrym v tesnom závese.
David
sa oprel o stenu a zavrel oči. Dovolil pulzujúcej bolesti, ktorú si
doteraz sotva uvedomoval, aby ho celého pohltila. Stále bola zvládnuteľnejšia,
ako tá psychická. V hlave sa mu vynárala otázka za otázkou, výčitka za
výčitkou. Takto si to nepredstavoval ani v najhoršom sne. To, čo sa medzi
nimi stalo, však späť vziať nemôže. A aj keby mohol, nevedel sa rozhodnúť,
či by to spravil, pretože tu bola aj druhá stránka veci. Ešte pred hodinou by
bol prisahal, že by spravil všetko pre to, aby ostali aspoň kamarátmi, aj keby
to znamenalo, že by pred ňou musel celý život zatajovať svoje city. Ale teraz,
keď vedel aké to je... Nechcel zničiť ich priateľstvo, zároveň sa nechcel vzdať
spomienky na ten moment, keď ho pobozkala. Vyvolalo to v ňom príliš veľa
tých neopísateľných pocitov, ktoré potreboval a po ktorých túžil. Navyše
mu ten okamih len potvrdil fakt, že je do Laury zamilovaný.
Bol
čím ďalej tým viac frustrovaný. Nemal tušenie, čo bude robiť a čo bude
nasledovať. Jeho myšlienky ho postupne zvnútra rozožierali. David je len kamarát. Prečo ho potom
pobozkala? Prečo sa mu vtedy zdalo, že už nechce byť len jeho kamarátka? Kto
bol vlastne ten chlap? Čo od neho chcel? Čo mal s Laurou? Odkiaľ mu bol
známy?
Otázok
bolo zrazu neúnosne veľa. David nepoznal odpoveď ani na jednu. Hlavu mal ťažkú
a preplnenú. Mal pocit, že ak ju hneď nejako nevyprázdni, tak mu vybuchne.
Vošiel na toalety a tvár si niekoľkokrát opláchol ľadovou vodou. Zmyl tak
zo seba krv a dúfal, že ani tvoriaci sa monokel potom nebude taký
viditeľný. Zo šatne si vzal bundu a vyšiel do ľadovej noci. Zhlboka sa
nadýchol a rozbehol sa. Nevedel kam, jednoducho bežal. Z úst mu
vychádzali obláčiky pary a vo vlasoch sa mu zachytávali snehové vločky.
Nebol
na beh vhodne obutý ani oblečený, bolo mu to však jedno. Bola to jediná
činnosť, ktorá ho mohla ako tak odbremeniť od neho samého.
Ešte mám pripravenú jednu časť, tá bude definitívne posledná. Ako myslíte, že sa Laura rozhodne? Koho si vyberie?
LOL ♥
Ja som za to, aby si vybrala Davida. Harry je v tejto poviedke odporný a majetnícky, hoci už na to nemá právo a ide mi na nervy. (Hoci v skutočnosti je pravý opak :) ). Dúfam, že sa Lau rozhodne pre Davida a nevie, vážne sa neviem dočkať Ďalšej časti! :)
OdpovedaťOdstrániťMusím oceniť opisy, všetko som si tak živo vedela predstaviť. Píšeš skvele, muco :) ♥
ďakujem pus :* ďalšiu snáď pridám ASAP, cez víkend asi :) a toho Harryho som nechcela až tak vyfarbiť...no nič, tou ďalšou časťou to musím napraviť :)
Odstrániťtotočo je???
OdpovedaťOdstrániťjooooooooooooj ja neviem, vôbec nevieem :D David? .... alebo .... ten náš nepoučiteľný Harold ? jooooooooooj huuun!!!
nedobre? o.O
Odstrániťdobré!až také, že neviem čo chcem!!! :D resp chcem pre hlavnú hrdinku! :D
Odstrániťjaj takto :) tak asi ti nepomôžem moc ;)
OdstrániťEeej :3
OdpovedaťOdstrániťSama som prekvapená, čo teraz napíšem...ale dúfam, že bude s Davidom.. ♥
Harold to je proste kanec. :D :D :D
:D :D on teda rozhodne hej :D
Odstrániťvrr, toto je úplne top ♥ mňam ♥ teším sa ♥
OdpovedaťOdstrániťďakujem :) a dúfam, že nesklamem, keď už sa tak tešíš :)
Odstrániť